Mashishka

Horúčavy sa nevyhli ani Orave, včera na obed ukazoval teplomer 39 stupňov na slnku. V takom teple sa proste fungovať nedá. Alica včerajší deň celý prespala v polohe “mŕtva mačka” a keď konečne vyliezla, bolo čosi pred pol desiatou večer. Ako to už býva zvykom, vysadila sa pred monitor hľadiac na moju otvorenú gmailovú schránku, ( keby sa jej tak aspoň tie zbytočné nezodpovedateľné e-maily typu “ak toto nepošleš do 7. minút piatim ľuďom stane sa neviem – čo“, ktoré sa mi tam kopia, mazať chcelo ). Tak vydržala asi pol hodiny, keď ju to omrzelo chvíľku naháňala nočného motýľa, potom skákala po nábytku, vraždila plyšové myšky a mňaukala. Jednoducho povedané, keď Alicka vystrája tak že je ju počuť je všetko v pohode.

Okolo pol jedenástej, keď som mala tvorivú chvíľku bolo zrazu úplné ticho. Hmm… Sú len dve možnosti, čo asi robí keď je ticho, buď spí, alebo robí niečo o čom nechce aby som vedela, že robí, lebo to má proste zakázané. Hľadám mačku po celom byte, mačky nikde. Prehľadala som všetky miesta, kde rada spí a až asi tak po desiatich minútach ma napadlo ísť znova do obývačky.

A tam bola. Lady sa prechádzala po zábradlí balkóna, nevšímajúc si, že to zábradlie je široké tak na jeden a pol labky a ani to, že je na treťom poschodí a keby spadla, tak ju asi po tme nenájdeme. Keď ma zbadala prikrčila sa, dva krát mňaukla, troška ňou zakolísalo, ale našťastie to nejak ustála a behom do chodby. Tam som ju chytila, dobre som na ňu nakričala, ona na mňa pár krát zavrčala a bolo po všetkom. Dnes pôjde za odmenu do vane.