O čom nepísať…
O veciach, ktorých je plný internet. Keď sa už rozhodnete písať o nejakej téme skúste si najprv vyhľadať, koľko článkov bolo na danú problematiku napísaných, či má zmysel o nej písať a či ste si istý, že dokážete konkurovať už zverejneným článkom. Pretože pokiaľ píšete o niečom, čoho JE plný internet musí byť váš článok čímsi výnimočný, aby bol čítaný a aby vôbec zaujal.
O veciach, ktorým až tak nerozumiete. Čitatelia to vycítia a potom sa môžete tešiť na nepríjemné reakcie v podobe komentárov, ktoré vedia občas poriadne zamrzieť. Ak už začnete písať na nejakú tému, buďte si istý, že dokážete v prípade potreby reagovať na komentáre od čitateľov.
O veciach typu: “Milý denníček”. Samozrejme, pokiaľ je váš blog vaším verejným diárom, kde si zapisujete, ako vás dnes naštval šéf, tak kľudne. No podľa môjho skromného názoru, súkromie je vašou osobnou vecou, ktorú by ste mali zdieľať len s časťou vášho okolia. Osobne si tiež myslím, že málo ľudí zaujíma, čo sa vám dnes prihodilo cestou do práce, či školy, keď vás vôbec nepoznajú a pokiaľ prídu na váš blog za účelom získavania informácií, takéto články len s pousmiatím vynechajú.
Samozrejme, nemusíte súhlasiť. Vám možno napadli iné témy, ktoré nie sú práve najvhodnejšie na blog. Ak áno, podeľte sa s nimi cez komentár.
Komentáre
Už ani neviem kde a kto a prečo, ale jeden blogér sa stal dosť čítaným preto, že písal len a len o svojom súkromí. To chce samozrejme “gule” ;-).
Súhlasím aj ja, ale ja som ten typ človeka, ktorého to baví a je mu jedno, či mu to niekto číta :)
Čo sa týka toho denníka, o ktorom je tu reč - je ešte stále veľa blogov, ktoré o tom píšu. Bohužiaľ to nemá tie spomínané “gule”, tak je to veľmi často o ničom… Mňa ale aj tak nebaví čítať každý deň, čo sa komu stalo, ale to je iba môj názor … :)
Mňa celkom mrzí, že sa vytratili články typu “Milý denníček”. Nemuselo ísť práve o intímnosti, ale články kde sa spojí každodenný život a postreh (pohľad) autora na to čo sa mu udialo…